Začnem úplne obligátne...po dlhej odmlke tu máme ďalší album od, na Slovensku veľmi známeho zoskupenia, DEPRESY. Všetky očakávania a nádeje vkladané do kapely boli naplnené a hneď poviem, že aj prekonané...

Na „Sighting“ ukázali DEPRESY plne svoj potenciál a smerovanie od death metalu k okultnému death-blacku. Našlo sa tam zopár chýb, ktoré mali byť v budúcnosti odstránené. Po hlbokých personálnych zmenách v zostave keď sa ku kapele pridal člen slovenskej blackmetalovej nádeje ESSENCE OF EXISTENCE, menovite Vesper. Klávesov sa zhostila mne neznáma Giana...Poďme však k samotnému albumu...Oproti „Sighting“ je na „Psychomantiu“ učinený viac než pokrok, skôr by som to nazval skok. Na slovenské pomery sa dočkáme priam unikátneho, veľmi vyváženého zvuku so zreteľným priestorom pre každý nástroj. A na takomto zvuku a skvelej produkcii, sa dá so zručnosťou zúčastnených muzikantov postaviť solídny celok. Keďže tá zručnosť a schopnosti tam sú, tak tú solídnosť môžeme od prvých stotín albumu plne vychutnať. Najvýraznejším prvkom „Psychomantia“ je silná a variabilná melodika...Vôbec nie jednoduchá, ale veľmi kreatívna a pútavá, nezameniteľného Dirrtovho štýlu, ktorý je hlavným poznávacím znakom kapely... Každá skladba je tak nabitá množstvom nápadov, či už sú to sólové výstupy gitár, melodické vyhrávky, silné pomalé deathové party striedané v kaskádach melódií s rýchlymi blackovými postupmi, tiež rozsiahle klávesové plochy, zaujímavé basové linky...Rytmika si zasluhuje absolútorium, El za bicími šľape ako hodinky a je ťažké si pri tomto albume aspoň nepoklepávať nohou...Rozumné užitie kopákov, kreatívny prístup k perkusiám, vhodne zahrané prechody, klepačky, rovnako najpomalšie časti, skvele držia hudbu pokope. Atribútom, ktorý znamená pre kapelu ďalší  posun vpred je Vepserov vokál. Vesper užíva klasické veľmi hlboké deathové murmury, spolu s množstvom klasických blackových havraních vokálov, čo opäť album približuje sfére čierneho kovu, obskúrna a temnoty. Nielen melódie a priehršť rôznych zaujímavých inštrumentálnych postupov tvorí tento fenomén...vo veľkej miere je to charakteristická atmosféra, ktorú chlapci vyhnali tento krát skutočne do kozmických výšin. Ako som už spomínal, klávesové plochy sú tu veľmi zaujímavé, veľmi rozsiahle a temné a spolu s ostatnými inštrumentmi dávajú albumu náboj, kde sa stretáva temná hĺbka kozmu s pachom neznámeho a smrteľného nadprirodzena...Ťažko to popísať, v tomto smere je dielo veľmi silné a na každého zrejme bude pôsobiť trocha inak (možno aj klišovite), vo mne však evokuje práve toto...

„Psychomatium Phenomenon“ je jedným z fenoménov súčasnej slovenskej scény. Rozhodne ho každému odporúčam, pre jeho pestrosť, množstvo zaujímavých hudobných zvratov, atmosfér a silných pútavých melódií, ktoré sa mne narozdiel od iných silne melodických záležitostí neopočúvali rýchlo a DEPRESY majú stále svoje miesto v mojich playlistoch. Zbytočne komentovať, odo mňa je to odporúčanie tým, ktorí majú spomenuté atribúty a podotknem ešte, že aj toto dielo by mohlo byť odsúdené aj na širší úspech za hranicami...